keshiki

Zlepila nás túžba

a ja vnímam každý Tvoj pohyb,

sme ako nahá kresba

kde je vyrytý každý Tvoj dotyk.

Sme freska na stene,

ktorá tam nemá byť,

sú to iba tiene

a my ju musíme dotvoriť.

Cítim vôňu Tvojho tela,

tak do rúk štetec beriem,

chcem vyznačiť farbu toho tepla,

ktoré v sebe veziem.

Po kúskoch obrysy kreslím,

ale už poriadne nevidím

obrysy našich tiel

tancujúcich v hre svetiel.

Na plátne sa farba rozlieva,

s tou farbou aj hudba doznieva.

Hudba, na ktorú tancujú naše telá

je stále pomalšia a už zaniká.

Strnuli sme v čase,

ale je to také krásne...