keshiki

Ráno vstávam s pocitom,

že zase ísť musím,

predierať sa týmto svetom,

kde nič pozitívne nevidím.

Vstanem do temnoty,

ktorá ľudí obklopuje,

vidí ju niekto okrem mňa?

Alebo som sama?

Všetci sú zrazu slepí,

tvária sa, že nepočujú,

snažia sa byť tvrdí,

no kým sa spamätajú,

neskoro už bude

na ich zúfalé volanie,

volanie o pomoc,

aj tak ich nik nepočuje.

Je hlboká noc

a nikto im nepomôže.

Hoci vonku je deň,

v ich dušiach noc pretrváva,

ani priateľa len,

už si nezachránia.

Svet sa topí v kalužiach krvi,

tak sa aspoň Ty snaž byť prvý,

buď tým, čo to všetko zmení...