keshiki

Šedá obloha

na nej kŕdle vrán

ako obraz to vyzerá

lenže zastaviť sa nedá.

Kiežby sa zastaviť svet dalo

len lusknutím prsta

myslím, že by to zato stálo,

a my by sme ostali

navždy v objatí.

Cez kvapky na okne

pozerám von

svet sa zdá zrazu iný

tak nekonečne farebný.

Keď viem, že mám Teba

keď dúfam, že nesklameš ma

keď chcem, aby si rád mal iba mňa

vtedy je všetko farebné,

aj tie tmavé tiene,

ktoré sa mi hlavou preháňali

predtým, ako sme sa spoznali.

Chcela by som krídla

ako majú anjeli

vytratiť sa z tohto sveta,

spolu s Tebou,

letieť svetom,

letieť tam,

kde nás nik nenájde...