Zobral si mi všetky sny
a ani nepovedal:
„ Odpusť mi.“
Verila som všetkému,
čo si mi rozprával,
ale prečo si mi nepovedal
tú ozajstnú pravdu?
Pravdu, že ma už rád nemáš,
pravdu, že za inou beháš.
Ja ľúbila som Ťa
a to už niečo znamená
a Ty si mi klamal
s mojim srdcom sa zahrával.
Tak prečo si mi to nepovedal?
Prečo si sa bál?
Ale asi sa stalo,
čo sa malo,
vďaka Tebe som iná,
už nie som tá,
ktorú si poznal.
Hoci Ty si už asi so štvrtou
už to nepočítam,
ja každého odmietam,
pretože nechcem byť znova tou druhou.
Nechcem byť klamaná
a znovu podvedená.
Nikomu už neverím...
A ak raz možno uverím,
tak tomu jedine,
kto pri mne ostane,
kto povie : „Iba Teba ľúbim.“
Kto klamať nebude mi
a znovu postaví ma na nohy,
obnoví všetky moje sny
a báť nebudem sa s ním.
Veľakrát som sa sklamala
viem, že láska bolí,
i keď som celé noci preplakala
viem, sklamania budú aj boli.
Ale ja sa viac nechcem trápiť
veď snáď raz niekoho nájdem,
niekoho kto si ma bude vážiť...
Komentáre
:)
až keď človek pochopí tvoje básne pochopí teba...to čo cítiš,boj,ktorým prechádzaš každý deň...obrovské srdiečko,ktoré máš...
mam ťa moc rada...
Miška