Všetko čo mali
bolo jediné leto,
nájdení milenci,
ľúbili sa, a žili
len preto.
Vášeň splietla ich telá,
v každom z nich už kypí,
ako brečtan ich ovinula
a oni sú zrazu tak iní.
Slnko už zapadá,
no dvaja ostávajú,
more o útes naráža
a oni ho kopírujú.
V rytmickom pohybe
plávajú ich telá,
podľahli tej túžbe
čo ich omámila.
Nevinná túžba
čo dvíha sa do neba...
Posledná noc končí
a on...
nemôže sa jej pozrieť do očí.
Vie, že lúčia sa navždy,
svojou cestou pôjde každý
a už sa viac nestretnú,
no napriek tomu,
žijú, aby sa ľúbili,
ľúbia sa, aby vôbec žili.
Jeden druhého,
nikdy iného...
Komentáre